Moje úvahy o živote

Prečo máme hovoriť spisovne? Duchovný pohľad


Nielen na Slovensku, ale takmer v každom národe existuje množstvo dialektov. Mnohí ľudia, hovoriaci nárečím svojho kraja sa ku nemu neraz hrdo hlásia a nedajú naň dopustiť z akéhosi lokálpatriotizmu. Hovoriť nárečím je však nesprávne! Prečo?

Každý dialekt možno považovať za určitý predstupeň, alebo schod na schodisku národa k vlastnej spisovnej reči. Avšak dialekty majú v každom národe svoje plné opodstatnenie iba dovtedy, kým prostredníctvom kryštalizácie rôznych nárečí nevznikne napokon dokonalý spisovný jazyk. Tento jazyk je potom tou najdokonalejšou formou slovného vyjadrenia toho ktorého národa, kým všetky jeho dialekty sa od tejto chvíle stávajú menej dokonalými formami danej reči.

No a práve v uvedomení si rozdielu medzi tým, čo je dokonalé a čo nedokonalé spočíva pochopenie toho, prečo je dôležité hovoriť spisovnou rečou. Jednoducho preto, lebo človek má vždy usilovať k tej najvyššej možnej dokonalosti! A nie len v reči, ale vo všetkom, čo robí!

Na základe všetkého, čo z nás vychádza vzniká totiž vo stvorení vždy nejaká forma. Naše cítenie vytvára živé formy a vytvára ich i naše myslenie i naša reč.

Pekné, ušľachtilé city, myšlienky a slová vytvárajú pekné a ušľachtilé formy. Nepekné a zlé city, myšlienky a slová zase škaredé a nepekné formy. Vo stvorení týmto spôsobom neustále niečo formujeme a budujeme a to buď niečo pekné a ušľachtilé, alebo škaredé a zlé.

Každý cit, každá myšlienka a každé slovo teda v jemnejšej úrovni stvorenia vytvára vždy nejakú formu. Ak hovoríme spisovnou rečou, ktorá je najdokonalejšou formou reči určitého národa, svojim slovným prejavom vytvárame tie najdokonalejšie formy. Formy, ktoré nás samotných ovplyvňujú v Zákone spätného účinku.

Ak ale používame dialekty, vytvárame tým formy menej pekné a menej dokonalé, ktoré nás taktiež spätne ovplyvňujú. Aká je teda naša reč, presne takými sa stávame aj my samotní! Svojou rečou formujeme sami seba! Napríklad tvrdá reč formuje tvrdých ľudí /západoslovenské nárečie/ a mäkká, ľubozvučná reč formuje mäkkých a dobrosrdečných ľudí /stredoslovenské nárečie – základ spisovnej slovenčiny/.

Každému bude jasné, že bez snahy o dokonalosť nemožno vybudovať nič dokonalého. Platí to i pre náš slovný prejav. Ak teda chceme, aby to, čo našou rečou vytvárame a formujeme bolo skutočne dokonalé, stojí naozaj za trochu námahy donútiť sa hovoriť spisovne a tým budovať a vytvárať krásne a dokonalé formy.

Ak v tom však budeme ľahostajnými a podliehajúcimi rôznym dialektom, určite nebudeme budovať a formovať také dokonalé a krásne veci, aké by sme pri troške námahy a sebaovládania formovať mohli.

Človek má usilovať o krásu a dokonalosť vo všetkých oblastiach svojho života a teda aj vo vyjadrovaní sa v rodnej reči. Človek má mať pred sebou tie najvyššie ciele a má sa snažiť a usilovať o to, aby ich dosiahol. No a táto jeho túžba po dokonalosti ho bude posúvať nestále nahor a on sa nakoniec bude môcť stať dokonalým. Dokonalým človekom!

To je teda dôvod, prečo by sme vo svojom formovaní všetkého, čo z nás vychádza, čiže vo formovaní svojich citov, myšlienok a slovného prejavu mali vždy usilovať a smerovať k tej najvyššej dokonalosti, čistote a k tomu najvyššiemu možnému zušľachteniu. No a tou najvyššou dokonalosťou v oblasti nášho slovného prejavu je bezpochyby práve spisovná reč.

M.Š. priaznivec stránky : http://(nepovolené)

smilan, perfektný príspevok...
Prečítala som ho viac krát...Zaujali ma hlavne tieto dva odseky - myšlienky...

Každý dialekt možno považovať za určitý predstupeň, alebo schod na schodisku národa k vlastnej spisovnej reči. Avšak dialekty majú v každom národe svoje plné opodstatnenie iba dovtedy, kým prostredníctvom kryštalizácie rôznych nárečí nevznikne napokon dokonalý spisovný jazyk. Tento jazyk je potom tou najdokonalejšou formou slovného vyjadrenia toho ktorého národa, kým všetky jeho dialekty sa od tejto chvíle stávajú menej dokonalými formami danej reči.

No a práve v uvedomení si rozdielu medzi tým, čo je dokonalé a čo nedokonalé spočíva pochopenie toho, prečo je dôležité hovoriť spisovnou rečou. Jednoducho preto, lebo človek má vždy usilovať k tej najvyššej možnej dokonalosti! A nie len v reči, ale vo všetkom, čo robí!


Zaujali ma preto, lebo som sa už viac krát zamýšľala nad otázkou nárečí...
Prečo sa ľudia ešte stále vyjadrujú nárečím...... ??? Z tradície, z pohodlnosti naučiť sa správne spisovnú reč, alebo prečo?
Mňa strašne irituje, ak v TV , či rozhlase počujem ako niekto rozpráva nárečím ! Hlavne Prešovčania ,Záhoráci...
Vôbec im nie je rozumieť ! Ako to , že to nevadí kompetentným orgánom, ktoré majú dohliadať na správnosť a čistotu slovenského jazyka ! Prečo sa neustále zaoberajú len našimi občanmi maďarskej národnosti, ktorí sa ťažšie vyjadrujú spisovne ? A pritom , ako sa snažia !
Nechcem tu rozoberať túto tému, len sa mi páči , že na potrebu spisovnosti nášho jazyka konečne niekto poukázal !
A takými peknými myšlienkami..:-)

(04.11.2010 11:42)smilan Napísal:  Prečo máme hovoriť spisovne? Duchovný pohľad

Nielen na Slovensku, ale takmer v každom národe existuje množstvo dialektov. Mnohí ľudia, hovoriaci nárečím svojho kraja sa ku nemu neraz hrdo hlásia a nedajú naň dopustiť z akéhosi lokálpatriotizmu. Hovoriť nárečím je však nesprávne! Prečo?

A toto je už čo za nezmysel?
Prečo by malo byť nesprávne zachovávať kultúrne dedičstvo medzi ktoré okrem krojov, piesní, zvykov patrí aj nárečie daného kraja. Je predsa prirodzené a normálne, že ľudia sú hrdí nato odkiaľ pochádzajú a snažia sa odovzdávať potomkom kultúru svojho kraja.

Samozrejme vo verejných a štátnych inštitúciách (škola, úrad, súd, polícia, pošta, nemocnica, televízia, rozhlas,...) sa má používať spisovný štátny jazyk.

Preto je potrebné smilan uviesť kedy je nesprávne používanie tzv. dialektu.

Okomentujem to zo svojho pohľadu jednou vetou:
Na Záhorí povie: Padel ti peníz.

Ked sa to vysloví tak to znie divne ,ale myslím že každý rozumel.

Vážená Palatyová Kati

Ďakujem za Vašu pozitívnu reakciu na môj text.

Prečo ľudia hovoria nárečím? Sú rôzne dôvody, ale za všetkými súhrnne stojí nevedomosť. Nevedomosť o ďalekosiahlom spätnom dosahu všetkého toho, čo myslíme, cítime, hovoríme a konáme na nás samotných. Ide totiž o Zákonitosť, ktorá panuje vo stvorení – Zákonitosť spätného lúčinku, ktorú možno veľmi jednoducho definovať slovami: Čo kto zaseje, to aj zožne!

Ak teda žneme v našej reči nedokonalosť, vulgarizmy, alebo trebárs povrchnosť, musí sa nám to v nejakej negatívnej forme zákonite vrátiť naspäť.

Všeobecne sa to samozrejme veľmi podceňuje, ale „kvalita života“ okolo nás, to, že sa ľudia necítia byť šťastnými a spokojnými hovorí až príliš jasnou a jednoznačnou rečou práve o fungovaní tejto zákonitosti. Žneme totiž iba to, čo sejeme.

Aby ľudia hovorili inak, krajšie, lepšie a spisovnejšie, mala by byť v prvom rade odstránená nevedomosť v tomto smere. No a jedna cesta k odstráneniu nevedomosti je spoločenská osveta. Tú by mali robiť predovšetkým médiá. Žiaľ, pre dnešné skomercionalizované média je pozitívna osveta niečo veľmi nezaujímavého. Tie radšej píšu, alebo hovoria o vraždách, klebetách a rôznych iných plytkých veciach. A tak potom žiaľ, v nevedomosti, ktorá je stále väčšou iba žneme to, čo neustále sejeme. Je to akoby začarovaný kolotoč, ktorý možno prekonať jedine poznaním. A práve toto poznanie bolo cieľom môjho článku a bude to cieľom všetkých mojich ostatných článkov.

Vážený smilan,

s posledným vašim príspevkom môžem súhlasiť, ale zároveň musím nesúhlasiť.

Tak ako som už raz písal, je potrebné rozlišovať kto a kde použije nárečie.

Nesúhlasím s názorom, v ktorom je nárečie spájané s vulgarizmami.

Vulgarizmy nepatria do spisovného jazyka, ale ani do nárečia. Samotné používanie vulgarizmov svedčí o nízkej kultúrnej zrelosti človeka.

Súhlasiť môžem s názorom o používaní spisovnej reči napríklad v televízii a rozhlase.

Kríza úcty k autorite v súčasnom školstve


Po rokoch komunistického režimu k nám zavítala sloboda. Veľké problémy v rôznych oblastiach spoločenského života však spôsobuje pokrivené chápanie tohto pojmu, ktorý si mnohí zamenili za svojvoľnosť. Za možnosť robiť si čo chcem.

Viac sa dozviete na: http://kusvetlu.blog.cz/1012/kriza-ucty-...m-skolstve

V tejto hodnotnej výmene názorov sa spomína sloboda. S väčšinou povedaného rád súhlasím ale nie so všetkým. Začnem od konca. To, že "zavítala sloboda" mi trošku pripomína naivné nedšenie rokov 89-90. Iste, dá sa to tak povedať ale je to trošku zato zjednodušené. Po desaťročiach diktátu, nech bol už akokoľvek hlúpy a primitívny, len tak z ničoho nič sa tá sloboda nestane. Musí dozrieť a má svoj spoločenský, občiansky i ľudský rozmer (nehovoriac o kultúre či umení). Definícia slobody nie je jednoduchá. Je síce oveľa lepšie postihnuteľná než pojem pravdy či krásna ale predsa. Sloboda nesmie mať len obsah "odteraz už smiem, môžem čo chcem" ale nutne musí mať aj protipól "toto nesmiem, nemôžem". Čiže sloboda nie je ani tak o voľnosti ako o zodpovednosti. Zjednodušene hlavný rozdiel medzi situáciou jedinca v totalite a demokratickej "slobode" je, že kým v prvom prípade bol mantinel morálky stanovený mocnosťou zhora, v druhom je to isté (alebo skôr malo byť) stanovené samotným jedincom zdola. Keď to nazveme morálnou brzdou, tak tú brzdu by už každý z nás mala mať v sebe "zabudovanú". Žiaľ tomu tak nie je. O otázke dialektov by som sa ešte vyjadril neskôr.

Veľmi dobre napísaný článok ! Ako bývalý pedagóg s ním plne súhlasím..:-)

Nešťastie s názvom ezoterika!


Zmyslom života človeka na zemi je duchovný vzostup! Vzostup jeho poznania a uvedomenia, smerujúci čo najpriamejšou cestou nahor, ku Svetlu!

Viac sa dozviete na: http://kusvetlu.blog.cz/1012/nestastie-s...-ezoterika